Možno som asi trochu iná. Nikdy ma neohurovali najnovšie inovácie, moderný dizajn, nadčasové autá či minimalistický nábytok. Kým iní obdivovali výdobytky techniky, mňa to vždy ťahalo opačným smerom – do minulosti. Už od detstva som milovala históriu, dokonca som mala obdobie, keď som bola presvedčená, že budem študovať archeológiu. Fascinovali ma staré kamene, ktoré majú pamäť, a miesta, kde cítite dych storočí.

Preto si myslím, že to nemôže byť náhoda, že ma to vždy podvedome ťahalo práve k Taliansku. A asi ani nie je náhoda, ako sme sa tam nakoniec dostali.

Od Egypta k futbalovým ihriskám

Bolo to v čase, keď sme chceli zobrať deti na dovolenku k moru letecky. Vybrali sme sa s mužom do Trenčína, do cestovnej agentúry, aby nám poradili. Ja som mala doma naštudovaný Egypt, Turecko… klasické destinácie. Veľmi milá slečna v agentúre si vypočula môj výber, no v tvári nebola práve nadšená. Chvíľu mlčala, potom sa usmiala a spýtala sa:

„A čo tak Sicília? Nádherné tyrkysové more, neskutočná kuchyňa, milí ľudia, obrovský rezort s množstvom aktivít a hlavne – s futbalovými ihriskami.“

To bola v našom prípade, pri dvoch mladých futbalistoch doma, trefa do čierneho. Pozreli sme sa na seba a bolo rozhodnuté. Jasné, berieme. V stredu sme kúpili, v sobotu sme už aj cestovali.

Pocit, že som prišla domov

Pamätám si ten moment, keď som prvýkrát vystúpila z lietadla v Catanii. Už vtedy som vedela, že som spravila na 100 % dobre. Nebol to len ten horúci vzduch voňajúci morom. Mala som v sebe zvláštny, hlboký pocit, akoby som práve prišla „domov“.

Ja, milovníčka histórie, som zrazu bola v raji. Hltala som každý kúsok tohto nádherného, historického ostrova. Staré fasády, ktoré sa olupujú, antické chrámy, normandské kostoly – všetko to do seba zapadalo. Sicília nie je o dokonalej moderne, je o vrstvách času.

Prečo názov „Pod pomarančom“?

Možno sa pýtate, prečo som blog nazvala práve takto. Odpoveď musíme hľadať – ako inak – pod horúcim sicílskym slnkom. Mojou najväčšou láskou sa stala historická Sicília a s ňou aj jej chute.

Práve tam som spoznala chuť legendárnych krvavých pomarančov (Arance Rosse). Tie vďaka špecifickej vulkanickej pôde pod Etnou a veľkým teplotným rozdielom získavajú svoju jedinečnú rubínovú farbu a neopakovateľnú chuť.

Keď som tam trávila čas, uvedomila som si jednu vec: Ja som bola pod slnkom a pomaranče pod sopkou. A tak vzniklo toto spojenie. Názov Pod pomarančom mi navždy pripomína túto magickú atmosféru, teplo, vôňu citrusov a tieň sopky, ktorá dáva ostrovu život.

Moja virtuálna kuchárka (s nádychom juhu)

Tento blog slúži ako moja virtuálna kuchárka. Chcem sa tu s vami deliť o naše obľúbené rodinné recepty – nielen tie talianske či sicílske, ale všetky, ktoré u nás doma milujeme a ktoré nám robia radosť.

Musím sa však k niečomu priznať. Nechcem a nejdem tvrdiť, že varím pravú „taliansku kuchyňu“. Tú podľa mňa s tou skutočnou esenciou dokáže uvariť len rodený Talian. Keď som sledovala ich prácu v kuchyni, mala som pocit, že nie sú z tejto planéty. To, ako dokážu pracovať so surovinami, ako ich intuitívne kombinujú – s tým talentom a vášňou sa musíte jednoducho narodiť.

Preto hovorím, že moja kuchyňa je „len“ inšpirovaná, je to kuchyňa s nádychom Talianska a Sicílie.

A propos, Sicília. Miestni sú na svoje jedlo nesmierne pyšní a radi vás opravia, ak ich hodíte do jedného vreca s pevninou. Vravia, že ich kuchyňa je iná ako tá všeobecná talianska. Je v nej ešte viac cítiť slnko, ešte viac čerstvosti, divokosti a histórie, ktorá sa prehnala ostrovom.

Hoci si na originál netrúfam, Taliani ma naučili princípy, ktoré sa snažím vkladať do každého jedla:

• Menej je viac: Nepotrebujete 20 ingrediencií. Stačia tri, ak sú perfektné.
• Jedlo ako rituál: Jedlo nie je len palivo. Je to dôvod na stretnutie, je to tmel rodiny.
• Radosť z procesu: Varenie nemá byť stres, ale radosť.

Vitajte v mojom svete

Tento blog je mojím malým kúskom Sicílie (a môjho domova) tu u nás, na Slovensku. Chcem vám prinášať nielen recepty, ale aj príbehy, vône a emócie.

Takže, nalejte si pohár dobrého vína, odlomte si kúsok chrumkavého chleba a poďte so mnou variť, jesť a žiť trochu viac „po taliansky“.

Vitajte Pod pomarančom.