Keď sme tam dorazili, mala som pocit, že som sa ocitla vo filme. Nie v tom modernom, akčnom, ale v starej dobrej klasike, kde dámy nosia klobúky, páni ľanové košele a všetci majú čas.

Divadlo s najkrajšou kulisou na svete

Pre mňa, ako pre človeka, ktorý od detstva sníval o archeológii, bola jasná prvá zastávka: Teatro Antico (alebo ako ho poznajú turisti, Teatro Greco).

Stáť v starovekom gréckom divadle je zážitok sám o sebe. Cítite tú váhu storočí pod nohami. Ale stáť v gréckom divadle v Taormíne? To je niečo, čo sa nedá opísať, to musíte vidieť.

Predstavte si, že sedíte na kamenných stupňoch, kde pred tisíckami rokov sedeli Rimania a Gréci, sledujete javisko a priamo za ním, v pozadí ako dokonalá kulisa, sa týči dymiaca Etna a pod ňou sa trblieta nekonečné more.

V tej chvíli som si uvedomila, akí boli tí starovekí stavitelia geniálni. Nepotrebovali špeciálne efekty. Stačilo im to, čo vytvorila príroda. Je to pohľad, pri ktorom zabudnete dýchať (a na chvíľu aj na to, že vás bolia nohy z tých strmých uličiek).

Arancini, espresso a lekcia od majiteľa

Samotné mesto je ako bonboniéra. Hlavná tepna, Corso Umberto, je plná života, ale tie pravé poklady nájdete, keď z nej odbočíte. V jednej z tých úzkych, kľukatých uličiek sme prvýkrát ochutnali ich národné jedlo – Arancini.

Sú to sýte ryžové guličky (alebo kužele), obalené v zlatistom trojobale a vyprážané dochrumkava. Vo vnútri ukrývajú rôzne plnky, najčastejšie ragú z mletého mäsa s hráškom alebo ťahavý syr s maslom.

Mali sme šťastie na úžasného pána majiteľa, ktorý sa nás ujal. S pravou talianskou vášňou nám vysvetlil, ako toto jedlo vzniklo, ako sa obmieňajú plnky a prečo majú ten tvar, aký majú. A na záver? Uvaril nám dokonalé sicílske espresso.

Poviem vám, tá intenzívna chuť a vôňa… cítili sme ju na jazyku ešte veľmi dlho po vypití. Bola to hustá, čierna esencia energie, božská káva, ktorá vás postaví na nohy.

Raňajky šampiónov: Granita & Brioche

Hoci je espresso základ, v horúcich mesiacoch sme pochopili, že sicílske raňajky vyzerajú inak, než sme zvyknutí. Žiadna praženica. Tu vládne Granita al caffè con panna & brioche (Kávová ľadová drť so šľahačkou a sladkou brioškou).

Granita nie je obyčajná zmrzlina ani naša vodová ľadová drť. Je to našľahaný zázrak. Miestni majú svoj rituál, ktorý sme si okamžite osvojili aj my: do tejto ľadovej kávovej drte si namáčajú teplú, sladkú briošku.

Je to dokonalý kontrast – studené a teplé, horké a sladké, chrumkavé a rozplývajúce sa. Keď sedíte na terase s týmto pohárom pred sebou, zistíte, že život je naozaj krásny.

Dolce Vita po slovensky

Taormína má v sebe istú noblesu. Mňa na tom celom najviac bavilo pozorovať tie kontrasty. Na jednej strane luxusné butiky a hotely, kde noc stojí tisíce eur, a hneď vedľa toho babka v čiernom, ktorá vešia bielizeň na balkóne a kričí na susedu o dve poschodia nižšie. To je to pravé Taliansko, ktoré na tom milujem. Žiadna sterilná krása, ale živý, pulzujúci organizmus.

Z Taormíny som si odniesla nielen fotky, ale hlavne pocit, že krása a história môžu existovať v dokonalej symbióze. A tiež presvedčenie, že brioška so zmrzlinou sú plnohodnotné raňajky.

Ak sa niekedy ocitnete na Sicílii, Taormínu nesmiete vynechať. Nie kvôli fotkám na Instagram, ale kvôli tomu momentu v divadle, keď sa pozriete na Etnu a poviete si: „Wau. Svet je nádherný.“